Človek je tvor, ktorý je stelesnením protikladov. Môže byť dobrý i zlý. No každý je v istom zmysle taký aký je. Nemusí vyzerať ako "vystrihnutý z časopisu", stačí mu to, aký je. Avšak každý chce na sebe niečo zdokonaľovať. A tu je ten problém. Stále túžime po veciach, ktoré neexistujú. A preto vymýšľame, vynaliezame, ale tie vynálezy, ktoré mali slúžiť k rozvoju ľudstva, ich myslenia a spôsobov boli často tými, ktoré mnohých pochovali. Z toho vyplýva, že človek zdokonaľuje a ničí zároveň. Buduje a rúca. Nie len materiálne hodnoty, nie len ľudí. Napríklad iba my vieme podvádzať za účelom banálneho zisku alebo len z prospechu. Keď je človek taký, prečo nevie byť šťastný? A stále mu niečo chýba? Aj "byť šťastný" je široký pojem a pre každého znamená niečo iné.
To čo je na ľuďoch krásne, iné a neprekonateľné, je ale bohužiaľ, to čo najmenej zdokonaľujú. Dokážu sa smiať a smiechom obšťastniť iných. Dokážu sa dojať a plakať nad trápením druhých. Prečo sa toto snažia zakrývať? Dokážu milovať a z lásky zachraňovať. Je toho veľa čo ľudia ovládajú a sú schopní pre druhého urobiť.
Slovo človek v sebe skrýva niekoľko významov. Je tvorca i ničiteľ. Darca života i vrah. Človek musí skúmať svoje vnútro viac, aby našiel šťastie, ktoré celý život hľadá. Musí v sebe nájsť predovšetkým ľudskosť, aby jeho meno znelo hrdo.
